ProZ.com translation contests »
2014 annual ProZ.com translation contest: "Celebrations" » English to Slovak » Entry #16346


Source text in English

Translation #16346

Who cast that first fateful tomato that started the La Tomatina revolution? The reality is no one knows. Maybe it was an anti-Franco rebellion, or a carnival that got out of hand. According to the most popular version of the story, during the 1945 festival of Los Gigantes (a giant paper mâché puppet parade), locals were looking to stage a brawl to get some attention. They happened upon a vegetable cart nearby and started hurling ripe tomatoes. Innocent onlookers got involved until the scene escalated into a massive melee of flying fruit. The instigators had to repay the tomato vendors, but that didn't stop the recurrence of more tomato fights—and the birth of a new tradition.

Fearful of an unruly escalation, authorities enacted, relaxed, and then reinstated a series of bans in the 1950s. In 1951, locals who defied the law were imprisoned until public outcry called for their release. The most famous effrontery to the tomato bans happened in 1957 when proponents held a mock tomato funeral complete with a coffin and procession. After 1957, the local government decided to roll with the punches, set a few rules in place, and embraced the wacky tradition.

Though the tomatoes take center stage, a week of festivities lead up to the final showdown. It's a celebration of Buñol's patron saints, the Virgin Mary and St. Louis Bertrand, with street parades, music, and fireworks in joyous Spanish fashion. To build up your strength for the impending brawl, an epic paella is served on the eve of the battle, showcasing an iconic Valencian dish of rice, seafood, saffron, and olive oil.

Today, this unfettered festival has some measure of order. Organizers have gone so far as to cultivate a special variety of unpalatable tomatoes just for the annual event. Festivities kick off around 10 a.m. when participants race to grab a ham fixed atop a greasy pole. Onlookers hose the scramblers with water while singing and dancing in the streets. When the church bell strikes noon, trucks packed with tomatoes roll into town, while chants of "To-ma-te, to-ma-te!" reach a crescendo.

Then, with the firing of a water cannon, the main event begins. That's the green light for crushing and launching tomatoes in all-out attacks against fellow participants. Long distance tomato lobbers, point-blank assassins, and medium range hook shots. Whatever your technique, by the time it's over, you will look (and feel) quite different. Nearly an hour later, tomato-soaked bombers are left to play in a sea of squishy street salsa with little left resembling a tomato to be found. A second cannon shot signals the end of the battle.
Kto prvý hodil osudovú paradajku, ktorou začala revolúcia La Tomatina? Skutočnosť je taká, že to nikto nevie. Možno to bolo počas protifrankovského povstania, alebo v čase karnevalu, ktorý sa vymkol z rúk. Podľa najpopulárnejšej verzie príbehu to bolo v priebehu roku 1945 počas festivalu Los Gigantes (prehliadka obrích bábok vyrobených z papierovej hmoty), keď sa miestni obyvatelia snažili zinscenovať bitku, aby upútali trochu viac pozornosti. Stáli pri vozíku so zeleninou a tak začali hádzať zrelé paradajky. Takto sa aj nezúčastnení diváci zapojili do scény, ktorá vyvrcholila do masívnej bitky s lietajúcimi plodmi. Iniciátori museli dodávateľovi zaplatiť paradajky, ale to nezabránilo opakovaniu ďalších paradajkových bojov—a zrodeniu novej tradície. Nastala strašná, neovládateľná eskalácia, úrady najprv nariadili uvoľnenie, ale potom v roku 1950 nastala séria zákazov. V roku 1951, miestni obyvatelia, ktorí sa vzpierali týmto zákazom boli uväznení, nastala búrka nevôle a ľud volal po ich prepustení. Najslávnejšia trúfalosť, týkajúca sa úradného zákazu paradajok, nastala v roku 1957, keď zástancovia uskutočnili posmešný paradajkový pohreb, kompletne s rakvou a procesiou. Po roku 1957 sa miestna vláda rozhodla prestať s týmito údermi pod pás a nastavila na mieste niekoľko pravidiel a týmto nezvyčajnú tradíciu prijala. Hoci sa paradajky dostali do centra pozornosti, týždeň zábavných slávností viedol až ku konečnému rozhodujúcemu boju. Je to oslava patrónov malého mestečka Buñol, Panny Márie a sv. Louisa Bertranda, spolu s pouličnými sprievodmi, hudbou a ohňostrojom v radostnom španielskom štýle. Ak chcete povzbudiť svoju silu pri hroziacej ruvačke, v predvečer bitky sa podáva impozantná španielska špecialita - paella; predstaví sa vám kultová miska ryže z Valencie, ktorá obsahuje morské plody, šafran a olivový olej. Dnes má tento nespútaný festival určitú mieru poriadku. Organizátori šli tak ďaleko, že vypestovali špeciálne nestráviteľné paradajky len pre túto každoročnú udalosť. Slávnosti odštartujú okolo 10 hodiny dopoludnia, kedy účastníci naháňačky popadnú šunku upevnenú na vrchole namastenej tyče. Diváci striekajú v uliciach hadicou s vodou na ruvajúcich sa účastníkov pri speve a tanci. Keď zvon odbije poludnie, nákladné autá nabalené paradajkami sa vovalia do mesta za skandovania pokriku: "Pa-ra-daj-ky, Pa-ra-daj-ky!" až po vyvrcholenie do crescenda. Potom sa výstrelom z vodného dela začína hlavná udalosť. To je zelená pre drvenie a odpálenie paradajok, začatie útokov proti všetkým účastníkom. Paradajkoví útočníci na veľkú vzdialenosť, atentátnici z bezprostrednej blízkosti a strely ponad hlavu. Akákoľvek už bude vaša technika, v čase, keď už bude po všetkom, budete vyzerať (a cítiť sa) úplne inak. Asi tak o hodinu neskôr, paradajkami zmočení bomboví útočníci sú ponechaní svojej hre na ulici zaplavenej rozmačkanou salsou, len slabo pripomínajúcou paradajky. Druhý výstrel dela oznamuje koniec bitky


Discuss this entry